egypt
AR
belarus
BE
bulgaria
BG
bangladesh
BN
bosnia
BS
spain
CA
czech_republic
CS
germany
DE
greece
EL
usa
EM
great_britain
EN
esperanto
EO
spain
ES
estonia
ET
iran
FA
finnland
FI
france
FR
israel
HE
croatia
HR
hungary
HU
indonesia
ID
italy
IT
japan
JA
georgia
KA
india
KN
south_korea
KO
lithuania
LT
latvia
LV
india
MR
netherlands
NL
norway
NN
india
PA
poland
PL
portugal
PT
brazil
PX
romania
RO
russia
RU
slovakia
SK
serbia
SR
sweden
SV
ukraine
UK
vietnam
VI
china
ZH

Mladí ľudia sa učia inak ako starí

Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo. Dospelým to väčšinou trvá dlhšie. Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí. Učia sa len inak. Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa. Musí sa naučiť viac vecí naraz. Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať. Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať. Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby. Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie. Komunikovať v cudzom jazyku je výzva. Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života. V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť. Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené. Mozog je preto dobre trénovaný. Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni. Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa. Ich mozog ťaží zo svojich skúseností. Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami. V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé. To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr. V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času. Môžu často precvičovať. To je u jazykov obzvlášť dôležité. Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo. Človek sa môže úspešne učiť v každom veku. Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty. A robí to rád ...

text before next text

© Copyright Goethe Verlag GmbH 2015. All rights reserved.